Belgicko
- Deti veriacich rodičov čakajú na Vianoce Svätého Mikuláša. V súčasnosti sa ale v mnohých rodinách objavuje v prvý sviatok vianočný i Santa Klaus. Popoludní sa tradične Belgičania chodia korčuľovať na zamrznuté kanály. Ak vôbec zamrznú. V čase Vianoc sa organizuje Vianočný pivný festival v Essene, na ktorom sa podávajú zimné druhy piva a Festival ľadových sôch v Bruggách.
- Na Štedrý deň ráno pečú špeciálny chlieb cougnou alebo cougnoulle, ktorý má tvar jahniatka.
- „Vrolijk Kerstfeest!“ (po flámsky) „Joyeux Noel!“ (po francúzsky)
Česká republika
- Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň pôstili sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježíšek a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri.
- Tradičné štedrovečerné menu sa skladá z rybacej polievky, z vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.
- „Veselé Vánoce!“
Francúzsko
- Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Chodí vždy v bielom, darčeky dáva deťom do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. V niektorých oblastiach darčeky priväzuje k stromčekom dlhými papierovými stuhami a deti veria, že im ich daroval dobrý stromček. Náprotivkom Péra Noela je Pére Fouettard.Ten rozdeľuje deťom buď darčeky, ak boli dobré po celý rok, alebo im trstenicou uštedrí pár milosrdných úderov na zadok, ak boli neposlušné. V menších mestách sú obľúbené „živé“ jasličky, v ktorých sa hrajú mladí i starí „vianočné hry“, ktoré organizuje väčšinou miestna farnosť. Vianočná nádielka darčekov sa koná ako u nás na Štedrý deň večer. Vianoce sú predovšetkým rodinným sviatkom. Na Štedrý deň navštevujú Francúzi svojich rodičov, príbuzných a známych, pijú víno a calvados (jablčnú pálenku) a rozdávajú si navzájom darčeky. V Paríži sa dospelí po rozbalení darčekov tradične vyberajú do dobrých reštaurácií. V menších mestách sú obľúbené „živé“ jasličky, v ktorých si zahrajú mladí i starí „vianočné hry“, ktoré organizuje poväčšine farnosť. Vianočná nádielka darčekov sa koná na Štedrý deň večer.
- Vianočná večera nezaprie v sebe zvyky povestnej francúzskej kuchyne. Nečudo, že máva i dvanásť chodov. Večera v tento deň je výnimočne slávnostná a gurmánska.. Predjedlami sú ustrice a biele klobásy, v mestách slimáky a rybia polievka. Na štedrovečernom stole sa tradične objavuje pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko. Francúzi milujú škeble upravené na rôzny spôsob, kaviár, údený losos, obaľované žabie stehienka. Nesmie chýbať ani niekoľko druhov syrov. Zo sladkých dezertov sa servíruje trufle z čokolády a datlí, koláč so smotanou, čokoládové salámy a roláda v podobe vianočného polena ozdobená zelenými lístkami a červenými plodmi cezmíny. Príjemným spestrením sú konfety a bonbóny v pestrofarebných papieroch, ktoré obsahujú lístočky s prianím všetkého najlepšieho alebo krátkou predpoveďou budúcnosti. Keď sa hostina pretiahne, rozdávajú sa darčeky až na druhý deň ráno. Počas celej večere sa popíja víno a calvados (jablčná pálenka).Posledným vianočným sviatkom je vo Francúzsku deň Troch kráľov. Deti ho milujú, pretože maminky pečú na rozlúčku s Vianocami La Galette du Roi, veľkú tortu ozdobenú korunou vystrihnutou zo zlatého paieru. Do torty sa zapeká malá figúrka čierneho kráľa. Ten, kto ho nájde, je menovaný čestným kráľom osláv. K torte sa podáva sladké šampanské a malý pohárik dostanú i šťastne sa usmievajúce deti.
- “Joyeux Noel!”
Maďarsko
- Medzi Maďarmi patria Vianoce po stáročia k najvýznamnejším sviatkom v roku. Je to aj preto, že v druhý sviatok vianočný si pripomínajú Svätého Štefana, patróna a zakladateľa Maďarska. Preto sú Vianoce nielen cirkevným, ale i celonárodným sviatkom. Na Štedrý deň by pretp podľa starodávnych maďarských zvykov nikto nemal byť celkom sám. V minulosti preto do rodín k bohato prestretému stolu pozývali i chudobných žobrákov a tulákov. Oslava Vianoc v Maďarsku má prakticky rovnaké tradície ako u nás. Darčeky nosí Ježiško pod vianočný stromček. Ale na rozdiel od nás si ich rozbaľujú už pred Štedrou večerou.
- Na maďarských stoloch nesmie chýbať kapustnica, hríbová polievka s klobásou alebo halászlé (rybacia polievka), vyprážaný kapor alebo zubáč. Vo väčšine maďarských rodín začínajú však Vianoce pečením tradičného svätoštefánskeho koláča, ktorý sa v prvú adventnú nedeľu položí na okraj stola a musí tam vydržať až do Troch kráľov. Pod obrus sa začiatkom adventu ukladajú zrnká obilia z poslednej úrody a trs sena symbolizujúceho vďačnosť hospodára za dary zeme a prianie dožiť sa I na budúci rok dobrej úrody.
- “Kellemes Karácsonyi Unnepeket!”
Nemecko
- Rovnako ako v susednom Rakúsku, aj Nemecko je preslávené nádhernými adventnými vencami. Už v prvý adventný deň sa objavujú na nemeckých príbytkoch. Deti dostávajú v ten deň adventné kalendáre s obrázkami zimných krajiniek a postavičiek i čokoládové bonbóny. Každý deň z tohto adventného čuda si majú možnosť vybrať jednu sladkosť a zjesť ju.Prvým poslom Vianoc je rovnako ako u nás Mikuláš. V nablýskaných detských topánkach zanecháva už v predvečer 6. decembra darčeky, ktoré si deti nachádzajú v nich až ráno. Ak deti nemajú vyčistené topánky, neraz v nich nájdu uhlie, zemiaky alebo mrkvu.Na pravé vianočné darčeky si však rovnako ako u nás musia počkať až do Štedrého večera. V Nemecku majú viacero darcov.. Nerozdáva ich iba Ježiško, ale i vianočný duch menom Weinachtsmann. Má ryšavé fúzy a bradu, nosí plášť s kapucňou a cestuje na osedlanom divokom vetri. Najčastejšie pochádza zo severného Nemecka. Predtým dokonca odnášal vo vreci neposlušné deti a metlou trestal neverné ženy. So zvyšujúcim sa vekom sa z tohto ducha stal dobrácky starý muž. I vietor sa upokojil a dnes poslušne nosí svojho pána.. V južnom Nemecku však deti navštevuje výhradne Ježiško - Kristkind. Ten, sprevádzaný anjelmi z neba donáša darčeky pod vianočný stromček.
- Obľúbeným vianočným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Z hydiny je obľúbená i kačka a morka. Na chladnom severe si však radšej pochutnajú na pečenej klobáse a zemiakovom šaláte alebo párkoch. Len v Bavorsku a Bádensko-Wurtenbersku nesmie na štedrovečernom stole chýbať ryba – kapor, ale i pečená šťuka. Upravuje sa na najrozličnejšie spôsoby. Obľúbenou je I tzv. Konšelská misa, na ktorej sú buď teplé alebo studené plátky pečeného bravčového, údeného mäsa, pečenej kačice a husi, alebo morky, ale i kusy bielych klobás. Nechýba ani tradičný jablčný závin s čerešňovým kompótom. Lahôdkou na záver večere je ovocný šalát s príchuťou šampanského alebo likéru. Na nemeckých vianočných stoloch nechýbajú ani iné sladkosti. Od 18. storočia sa vypeká vaječné pečivo, ktoré má rôzne názvy. Najčastejšie sa mu hovorí “marcipán chudobných” alebo Springle. Známa je i Rýnsky Spekulantis. Na predvianočných trhoch Nemecka rozvoniavajú najčastejšie varené víno a pečené gaštany.
- “Froehliche Weihnachten!”
Poľsko
- Oslava Vianoc je prakticky rovnaká ako u nás. Na Štedrý deň dopoludnia ešte gazdiné dokupujú posledné nákupy. Pečú vianočné sladkosti a varia dvanásť tradičných pokrmov. Obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohe – biblickej betlehemskej hviezdy (Gwiazdky). Keď sa objaví, prichádza s ňou znamenie, že rodina si môže zasadnúť k štedrovečernému stolu. Niektorí veria že hviezda prinášajú i darčeky, ale väčšina verí, že ich pod stromček nosí Ježiško.
- Na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše, aby si hostiteľ mohol uctiť náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Kňazi pripravujú azymy, tenké oblátky z bielej múky veľké ako plytký tanier a rozdeľujú ich farníkom.. Na Štedrý deň Poliaci dodržiavajú tradične pôst a nikto sa k stolu neposadí skôr ako vyjde na oblohu prvá hviezda. Pri štedrovečernej večeri pán domu rozdáva spolu stolovníkom oblátky – azymy. Podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Najprv sa podáva polievka poľský barszcz (boršč). Je to vývar z údeného mäsa, cvikle a podáva sa s nokmi. Inde sa ako polievka podáva tzv. źurek, čo je zatrepaná hríbová polievka. V mnohách častiach Pošska zasa dominuje rybacia či hrachová polievka. Dominantným hlavným chodom sú ryby a víno. Kapor sa upravoval v sladkej omáčke so slivkami. Nesmelo chýbať mleté rybie mäso v rôsole. Dnes sa však hlavným chodom stáva čoraz častejšie pečený moriak alebo morka. Tradičným vianočným pokrmom je podlhovastý biely chlieb, špeciálne pripravený pre štedrovečerný stôl a makové „pupáky“ osladené mliekom, cukrom, alebo medovou vodou a hrozienkami. Slávnostný obed Vianoc sa podáva 25. decembra. Najčastejšie sa podáva šunka a špeciálna pečená klobása, ktorá sa kupuje na trhu surová (neúdená) a pečie sa doma v celých kruhoch. Obľúbená je i hydina. Ako zákusok sa podávajú cestové „ušky“ a pirôžky plnené hubami a kapustou. Pije sa „varzonka“ alebo grog.
- “Wesolych Swiat Bozego Narodzenia!”
Rakúsko
- Rakúšania milujú Vianoce a už niekoľko týždňov pred nimi pripravujú ručne vyrábané ozdoby na stromček – slamienky, orechy, sušené ovocie. Pečie sa niekoľko druhov vianočného pečiva. Populárne sú malé perníčky, sladkosti s čokoládovými polevami, ktoré sú rovnako populárne i v susednom Nemecku. Každý z členov rodiny sa snaží aspoň jeden darček zhotoviť vlastnými rukami. Stále sa ešte udržiava domáca výroba jasličiek, betlehemčekov, ktoré sa v rodinách dedia a pod vianočnými stromčekmi je ich často až niekoľko. Zvlášť krásne sú betlehemy z Tirolska, ktoré sú známe i za hranicami Rakúska. Drevené figúrky v nich sú polychrómované. Rovnako starostlivo zhotovujú aj adventné svietniky a vence. Pletú sa z jedľových vetiev a fialových stúh. Adventné vence umiestňujú na najviditeľnejších miestach, mnohé sú umeleckými dielami ako napríklad na svetoznámej viedenskej kaviarni Central Café.Na sviatok svätej Barbory sa režú čerešňové konáriky a dávajú sa za okná do váz s vodou. Komu barborka vykvitne na Štedrý deň, ten bude podľa ľudovej povery žiť budúci rok v šťastí a hojnosti. Všetci Rakúšania očakávajú i príchod sv. Mikuláša. Sú presvedčení, že podobu populárneho svätého vytvoril v 19. storočí obľúbený rakúsky maliar Moritz von Schwind, ktorý vraj ako prvý namaľoval sv. Mikuláša s dlhou bielou bradou a fúzami a v plášti s kapucňou lemovanou kožušinou. Ten rozdáva deťom na Mikuláša predovšetkým sladkosti a ovocie.Hlavnú nádielku darčekov však oznamuje zvonček v podvečer, na Štedrý deň. Keď doznie zvonenie, odoberú sa deti i dospelí k vianočnému stromčeku a radujú sa z darčekov, ktoré priniesol Ježiško. Aj Rakúšania, rovnako ako Nemci si najviac cenia vtipne a samostatné, vlastnými rukami vyrobené darčeky. Všetky balíčky otvára hlava rodiny. Otec tiež určuje, ktorý kto dostane.
- V Rakúsku sa na Vianoce najviac jedia ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom.
- “Froehliche Weihnachten!”
Taliansko
- V talianskych mestách nepanuje štedrovečerná nálada, akú poznáme z našich miest. Ulice kypia zdanlivo všedným životom. Hlbokým zážitkom je však polnočná omša vo Vatikáne v slávnej Bazilike Svätého Petra. Vianočné sviatky prakticky začínajú až v prvý deň vianočný obedom po slávnostnom pápežovom požehnaní Urbi et Orbi. Talianske deti deti nepoznajú ako slovenské rozbaľovanie darčekov po Štedrej večeri. Nepoznajú ani tradičného velebného dedka, či už v podobe Ježiška alebo Santa Klausa, ktorý im donáša darčeky. Tejto úlohy sa totiž v Taliansku zhosťuje jediná žena v takejto roli – trojkráľová čarodejnica, ktorá je stará a škaredá a hovoria jej La Befana. Darčeky roznáša až 7. januára.
- Na slávnostnom vianočnom stole v Taliansku je zvyčajne pečené jahňa alebo moriak. Zo sladkostí nechýbajú datle či figy s rôznymi náplňami ale tiež miestna podoba vianočky – panettone.
- “Buone Feste Natalizie!”
Veľká Británia
- Pôvodne boli Vianoce na Ostrovoch jedným veľkým karnevalom. Potom puritáni premenili Vianoce na siatky rodiny za zatvorenými dvermi. Vianoce vo Veľkej británii sa začínajú prvým adventným dňom a končia sa na Troch kráľov, kedy anglická kráľovná na pamiatku jej daru obetovala na oltár kráľovskej kaplnky v palace Saint-James zlato, kadidlo a myrhu, ktoré od nej slávnostne prevzal londýnsky biskup anglikánskej cirkvi. V Británii je hlavným vianočným sviatkom 25. december. Ich dávnym zvykom je vystavovať vianočné pohľadnice na rímsu kozubu. Častý je rovnako zvyk pobozkať sa pod vetvičkou imela. Santa Claus, teda nie Ježiško ako u nás, prichádza v noci z 24. na 25. decembra a vstupuje do domu komínom kozubu, aby deťom naplnil ich pančuchy. Väčšinou v nich nájdu od neho sladkosti. Veľké darčeky rozbaľujú až potom, 25. decembra ráno. Zvyk zdobenia vianočných stromčekov sa z kontinentu preniesol I do Veľkej Británie a spolu s protestantskou vierou bol prijatý. Angličanom patrí ešte jedno prvenstvo. U nich vznikla dnešná podoba vianočnej pohľadnice, vlastnoručne vyrobenej J. C. Horsleyom v roku 1843. Podľa historických prameňov vzniklo prvé tlačové vianočné prianie v roku 1846. K výraznému rozšíreniu tohto zvyku aj do iných európskych krajín došlo v priebehu 19. storočia a tento zvyk sa rozšíril prakticky do celého civilizovaného sveta.
- Na vianočnú večeru (25. decembra) sa podáva plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding.
- “Merry Christmas!” (Anglicko), “Nolla Chridheil Huibh!” (Škótsko), “Nadolig Llawen!” (Wales)
