Komajota

31. 8. 07 mali Komajota koncert pri magistráte mesta Košice. Koncert sa začal o 19:00 (aj keď sa mal o 18:00) a trval okolo 45min.

Najskôr začali pesničkou Ticho má hlas...ďalej zahrali Ráno v novinách, Budík, Časopriestor, Ukradnutý, Žolík,(asi Anjel) Kŕdeľ, Prach. No to je asi všetko (ak som niečo zabudla...sorry).

Ešte pred koncertom som sa stihla odfotiť s Martinom (spevákom) :-P(thx Anička, že si nás odfotila ;-) ). Je to už druhá fotka, ktorú s ním mám :) .

Srdce

Povery či príslovia o srdci pozná hádam každý. Ale čo je pravdy na tom, že srdce môže naozaj prasknúť od žiaľu, alebo že sa tak rozbúchalo láskou, že išlo doslova vyletieť z tela? Je možné, že na niektorých nezmyselne znejúcich tvrdeniach je predsa len zrnko pravdy.

Srdce môže prasknúť od žiaľu
Na tomto tvrdení je zrnko pravdy. V citovo vypätej situácii dochádza k naštartovaniu núdzových pochodov v organizme. Zrýchlený pulz zaťažuje srdcovú svalovinu, čo môže zapríčiniť infarkt. Pri ňom dochádza k zjazveniu svaloviny srdca a takto oslabená stena môže, našťastie len vzácne, pri emóciách aj prasknúť.
Srdce sa silno rozbúcha láskou
Ani toto vyjadrenie nie je úplne nezmyselná povera. Silné búšenie srdca v čase zamilovanosti je možné dokonca aj medicínsky vysvetliť. Súvisí so stresom, ktorý nám v dávnych dobách pomáhal prežiť v divočine a loviť korisť. Stres totiž dokázal vybičovať organizmus do maximálneho výkonu. Rovnaké mechanizmy v tele však vznikajú aj vtedy, keď nelovíme mamuta, ale vyhliadnutého partnera.
Od strachu by sa v ňom krvi nedorezal
Toto porekadlo skrýva absolútnu pravdu. Opisuje stiahnutie periférnych ciev, ktoré zásobujú „nedôležité“ časti tela tak, aby boli prednostne zásobené predovšetkým srdce, pľúca a mozog. Týmto sa zabezpečí, aby v prípade poranenia boli čo najmenšie straty krvi. Podobne sa ľudský organizmus prejavuje aj v okamihu strachu.

Bermudský trojuholník

Dnes (20.8.07) som pozerala film o bermud. trojuholníku a bolo to veľmi zaujímavé a hlavne záhadné a keďže ja mám rada záhadné veci a ešte radšej sa snažím si zistiť o nich čo najviac, tak som sa rozhodla prečítať si niečo práve o tejto dobre známej záhade - o bermud. trojuholníku, ktorý sa nachádza medzi mestami Bermuda, Puerto Rico a pevnosťou Lauderdale.

Na tomto mieste bez stopy miznú stovky a desiatky lietadiel i lodí, najviac z nich za posledných 45 rokov. Na tomto mieste za posledných 26 rokov zahynulo viac ako tisíc ľudí. Pri hľadaní tiel sa nepodarilo nájsť žiadne telo, žiadne úlomky zmiznutých lodí či lietadiel.

Najviac záhadné bolo zmiznutie letky číslo 19. Bola to skupina námorných skúšobných lietadiel. Napriek dokonalej technike a bezchybnej kvalifikácii pilotov, letka zmizla v bermudskom trojuholníku krátko po druhej svetovej vojne.
14:00 5. januára 1945 vzlietlo z námornej základne Lauderdale na Floride päť torpédových bombardérov typu Gruman Avenger. Každé lietadlo s tromi mužmi na palube prešlo pred štartom obvyklou kontrolou a doplnilo zásoby pohonných hmôt. Malo ísť o naprosto bezpečnú akciu, pri ktorej sa mal vyskúšať chod strojov. Keď pozemný personál pozoroval, ako formácia vzlietla na oblohu a zmizla nad modrým Atlantickým oceánom. Letka č. 19 pokračovala v lete podľa predom stanoveného plánu trasy, ktorá bola rovnobežná s pobrežím Floridy.Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale o 15:45 zachytil radista na veži lauderdalskej základne niekoľko prekvapivých správ, ktoré odvysielal veliteľ skúšobnej letky, dôstojník Charles Taylor. Hlasom, v ktorom sa zračil strach a údiv, hlásil veliteľ skupiny, že sa všetky prístroje zbláznili - nielen jeho vlastné, ale vo všetkých lietadlách prestali prístroje naraz fungovať.
“Akú máte polohu ?” pýtal sa radista.Taylor to nedokázal určiť. “Všetko je zlé, ” zakričal “stratili sme sa. Dokonca ani more nie je na správnom mieste!”
Radisti na základni boli týmto nepochopiteľným zvratom udalostí vydesený a ďalej žiadali Taylora, aby upresnil svoju polohu. Ale ako minúty ubiehali, Taylorov hlas začínal byť čím ďalej tým viac nekľudný a zmätený a jeho správy dávali čím ďalej menší zmysel. Podľa jednej verzie udalostí zneli jeho posledné slová ako varovanie: “Nechaj nás na pokoji, pre boha...” a potom sa rozhostilo ticho. Ale “oni” ho nenechali na pokoji. Keď došlo k prerušenie rádiového spojenia, bol k oblasti, v ktorej sa podľa veliteľa základne pravdepodobne letka č. 19 nachádzala, vyslaný hydroplán. Na základni vedeli, že ak sa mužom prihodilo čokoľvek, dojde im tiež zanedlho palivo a budú musieť núdzovo pristáť na mori. Sami záchranci sa však mali stať ďalšou obeťou trojuholníka. Akonáhle hydroplán dosiahol hranicu, ktorá určovala oblasť pátrania, zmizol z dosahu radaru a padol, spolu so svojou posádkou, ktorú tvorilo trinásť mužov, v zabudnutie.

Miesto posledného odpočinku letky č. 19 je dodnes neznáme.

Veľa svedectiev hovorí o neobyčajných javoch, ako je úplný výpadok palubných strojov, či pozorovanie zvláštnych podmorských svetiel. Záchranársky remorkér Good News sa v roku 1966 pri plavbe z Portorika do Fort Lauderdale ocitol v hustej hmle a otriasali ním nárazy vĺn. Kompas a všetky elktrické prístroje zlyhali. Keď sa lodi podarilo vyviaznuť zo záhadnej hmly, bolo krásne počasie, more pokojné a prístroje normálne fungovali. POdobná nepríjemnosť postihla v roku 1972 pilota Chucka Wakelyho počas letu medzi Bimini a Miami. Tvrdil, že krídla jeho lietadla boli zrazu priesvitné. O pár minút celú pilotovu kabínu zalialo zvláštne svetlo, lietadlo zmenilo smer a on nemohol nijako zasiahnuť. Zrazu sa svetlo stratilo a prístroje začali normálne fungovať. Spomeňme ešte prípad z roku 1975, keď sa na pobrežnej hliadkovej lodi Diligence, idúcej na pomoc horiacej nákladnej lodi, náhle a bez príčiny vyplo rádio. Posádka videla padať z oblohy záhadné zelené svetlá. Ani vyšetrovanie tohto prípadu neprinieslo racionálne vysvetlenie poruchy a neobyčajných svetelných javov.

Oblasť trojuholníka je jednou z dvoch na celom svete, kde sa prejavuje anomália v magnetickom poli. Všade inde kompasy ukazujú smerom k magnetickému pólu Zeme, len tu smerujú ku skutočnému - zemepisnému. Rozdiel je asi 20 stupňov. Druhou takouto oblasťou je more východne od Japonska. Tamojší rybári ho nazývajú Diablovo. Aj tam došlo k niekoľkým záhadným zmiznutiam.

Američania za možnú príčinu tragédií považujú aj pôsobenie Golfského prúdu, ktorý je v týchto miestach mimoriadne silný a spôsobuje nepredvídateľné zmeny počasia spojené s lokálnymi búrkami. Prúd je potom v dôsledku svojej sily schopný takmer okamžite zahladiť akékoľvek stopy po havárii.

U.V.P

(U.V.P - Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov)

Keďže milujem zvieratká a už som aj niekoľkokrát povedala, že keby som mohla, tak si založím doma ZOO :-P ....som konečne uprosíkala rodičov a oni mi povolili mať psa (konečne) . :))) A keďže viem, v akých nie veľmi dobrých podmienkach žijú zvieratká v útulkoch, tak som sa rozhodla zobrať nejakého psíka z útulku :) . Dnes (teda 19.8.07) som bola s rodičmi v útulku opustených zvierat Košice. Pozrela som si pár šteniatok, aj som si už jedno vybrala, ale ešte nie na 100% lebo najskôr chcem vedieť aké je (povahovo), čo som dnes zistiť nemohla lebo bolo ešte v karanténe kvôli očkovaniu. Takže pohrať sa s ním, teda skôr s ňou lebo je to ona a spoznať budem môcť až 1. septembra a potom sa uvidí :) . Páčilo sa mi tam ešte jedno šteniatko, takže sa budem musieť rozhodnúť, ale všetko závisí od toho, ako sa budú správať toho 1. septembra, kedy sa pôjdem do toho útulku opäť pozrieť.

Bolo smutné vidieť tam tích psíkov a mačičky zavretích v klietkach a preto chcem týmto vyzvať aj vás, ostatných milovníkov zvieratok, aby ste pomohli týmto zvieratkám, ktoré nemôžu za to, že ich predchádzajúci páni boli nezodpovední a nechali ich len tak na pospas osudu. Myslím si, že práve tieto zvieratká vám budú ešte o to oddanejšie (viac než zvieratká, ktoré vezmete od normálneho chovateľa) za to, že ste im poskytli príjemný domov a lásku. :)

Ak si chcete prečítať a dozvedieť sa niečo viac o U.V.P : http://www.uvp.sk/

LT Regetovka (3.8.-11.8.07)

Toto leto začiatkom augusta som sa zúčastnila letného tábora na podnet môjho dobrého kamaráta Frederika ;-) .
3.8.07 ráno sme sa stretli pred autobusovou stanicou, odkiaľ sme odchádzali objednaným autobusom. Cesta trvala asi tak hodinku a pol. Keď sme tam dorazili, museli sme ešte nejakú tú chvíľku počkať pokiaľ nám pripravili izby a potom sme sa konečne ubytovali. Hotel bol celkom pekný.V každej izbe bol televízor aj vlastná kúpeľňa. Škoda, že akurát naša izba nemala balkón, ale na okne sa sedelo tiež dobre :-P .
Nemôžem povedať, že by som sa počas tích 9 dní nudila. Mali sme rôzne súťaže od začiatku až do konca. Väčšinou sme súťažili v družstvách.Boli 4 družstvá : modré (v ňom boli Lienka a Fidorka), červené (v ňom som bola ja a Fredy), žlté (tam bol DonLuco) a zelené družstvo. Aj keď sme boli v rôznych družstvách, nevznikali medzi nami rozpory ( no.... "česť" výnimkám :-P ). Niekedy to boli nervy, ale hlavne sme sa pri tom mali zabaviť, čo sa (myslím si) podarilo. Mne osobne sa asi najviac páčilo Múzeum voskových figurín - členovia družstiev sa mali preobliecť za nejaké osobnosti a pod. a jeden člen z družstva bol sprievodca (hádajte kto bol sprievodcom u červeného tímu......JA :-P , v modrom tíme to bola Fidorka, v žltom DonLuca a v zelenom Maroš)....MVF vyhral červený tím :), nočná hra (vážne bola super a to vďaka vedúcim ;-) ) - tak okolo polnoci nám vedúci vleteli do izieb a vrieskali, že "HORÍÍÍÍ"....všetci sme rýchlo vybehli von len tak v pyžamách a max. sme mali nejaké mikiny na sebe a v rukách sme mali baterky....potom nás rozdelily do skupín a museli sme ísť dolu cestou od hotela....po okrajoch cesty boli len stromy, kríky, tráva a sem tam ku koncu boli aj domy....vedúci nás strašili, dokonca aj hádzali po nás kamene...síce sme kričali jak šalení, ale bolo to super :), pevnosť boyard - museli sme plniť rôzne úlohy, za ktoré sme dostávali kľúče a nakoniec najmladší členovia z družstiev museli nahrabať čo najviac "pokladu"....aj tu vyhral červený tím :-P, jazdenie na koňoch, kovboji a indiáni - dva a dva tímy sa spojili ( červený s modrým a žltý so zeleným) čiže zo 4 družstiev boli 2 :-P...potom sa rozhodlo, že Č a M budú kovboji a Ž a Z budú indiáni...najskôr sa musela vymyslieť prísaha vo svojom špeci jazyku :-P, potom sa postavilo obydlie a nakoniec sme sa museli preobliecť za kovbojov a indiánov....potom sme dostali tajničku, ktorú sme museli vyplniť pomocou indícii, ktoré boli ukryté niekde v okolí hotela....vyhrali kovboji :) a dostali sme 2 časti mapy..indiáni získali tiež 2 .... časti, ktoré nám chýbali sme museli získať výhrou v ďalších súťažiach - šípky, lano a hádanka...keď už sme mali všetky časti mapy...poskladali sme ju a našli poklad, kt. bol zaznačený červeným krížom (ako inak :-P ), táborové svadby a v neposlednom rade diskotéky, na ktorích sme sa "rozbíjali" :D , hlavne Lienka, Fidorka, Fredy a ja :) .Ku koncu tábora sa už chytali aj deti ;-) . Zo začiatku tábora som si myslela, že tie deti budú otravné, ale musím sa priznať, že väčšinu z nich som si veľmi obľúbila.
Mali sme ešte aj táborové rekordy, Miss a Boy tábora, súťaž o moderátorov tábora (no kto to asi vyhral???....jasné, že Lienka a Fredy :) ), navštívili sme mesto Bardejov a Bardejovské kúpele. Pozreli si Harryho Pottera 4, Step Up a Dirty Dancing 2. Raz počas večerného programu sme si zatancovali stoličkový tanec a 2x sme si zatancovali šatôčkový tanec.

Keďže to bol môj prvý tábor, na ktorom som bola, tak nemám s čím porovnávať, ale môžem povedať, že to bol pre mňa úžasný zážitok.

Chcem sa poďakovať Fredymu, za to, že ho napadlo ma zobrať na tento tábor....Lienke za to, že to vybavila.....a tete Anke, za to, že to povolila ;-) .