Na tomto mieste bez stopy miznú stovky a desiatky lietadiel i lodí, najviac z nich za posledných 45 rokov. Na tomto mieste za posledných 26 rokov zahynulo viac ako tisíc ľudí. Pri hľadaní tiel sa nepodarilo nájsť žiadne telo, žiadne úlomky zmiznutých lodí či lietadiel.
Najviac záhadné bolo zmiznutie letky číslo 19. Bola to skupina námorných skúšobných lietadiel. Napriek dokonalej technike a bezchybnej kvalifikácii pilotov, letka zmizla v bermudskom trojuholníku krátko po druhej svetovej vojne.
14:00 5. januára 1945 vzlietlo z námornej základne Lauderdale na Floride päť torpédových bombardérov typu Gruman Avenger. Každé lietadlo s tromi mužmi na palube prešlo pred štartom obvyklou kontrolou a doplnilo zásoby pohonných hmôt. Malo ísť o naprosto bezpečnú akciu, pri ktorej sa mal vyskúšať chod strojov. Keď pozemný personál pozoroval, ako formácia vzlietla na oblohu a zmizla nad modrým Atlantickým oceánom. Letka č. 19 pokračovala v lete podľa predom stanoveného plánu trasy, ktorá bola rovnobežná s pobrežím Floridy.Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale o 15:45 zachytil radista na veži lauderdalskej základne niekoľko prekvapivých správ, ktoré odvysielal veliteľ skúšobnej letky, dôstojník Charles Taylor. Hlasom, v ktorom sa zračil strach a údiv, hlásil veliteľ skupiny, že sa všetky prístroje zbláznili - nielen jeho vlastné, ale vo všetkých lietadlách prestali prístroje naraz fungovať.
“Akú máte polohu ?” pýtal sa radista.Taylor to nedokázal určiť. “Všetko je zlé, ” zakričal “stratili sme sa. Dokonca ani more nie je na správnom mieste!”
Radisti na základni boli týmto nepochopiteľným zvratom udalostí vydesený a ďalej žiadali Taylora, aby upresnil svoju polohu. Ale ako minúty ubiehali, Taylorov hlas začínal byť čím ďalej tým viac nekľudný a zmätený a jeho správy dávali čím ďalej menší zmysel. Podľa jednej verzie udalostí zneli jeho posledné slová ako varovanie: “Nechaj nás na pokoji, pre boha...” a potom sa rozhostilo ticho. Ale “oni” ho nenechali na pokoji. Keď došlo k prerušenie rádiového spojenia, bol k oblasti, v ktorej sa podľa veliteľa základne pravdepodobne letka č. 19 nachádzala, vyslaný hydroplán. Na základni vedeli, že ak sa mužom prihodilo čokoľvek, dojde im tiež zanedlho palivo a budú musieť núdzovo pristáť na mori. Sami záchranci sa však mali stať ďalšou obeťou trojuholníka. Akonáhle hydroplán dosiahol hranicu, ktorá určovala oblasť pátrania, zmizol z dosahu radaru a padol, spolu so svojou posádkou, ktorú tvorilo trinásť mužov, v zabudnutie.
14:00 5. januára 1945 vzlietlo z námornej základne Lauderdale na Floride päť torpédových bombardérov typu Gruman Avenger. Každé lietadlo s tromi mužmi na palube prešlo pred štartom obvyklou kontrolou a doplnilo zásoby pohonných hmôt. Malo ísť o naprosto bezpečnú akciu, pri ktorej sa mal vyskúšať chod strojov. Keď pozemný personál pozoroval, ako formácia vzlietla na oblohu a zmizla nad modrým Atlantickým oceánom. Letka č. 19 pokračovala v lete podľa predom stanoveného plánu trasy, ktorá bola rovnobežná s pobrežím Floridy.Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale o 15:45 zachytil radista na veži lauderdalskej základne niekoľko prekvapivých správ, ktoré odvysielal veliteľ skúšobnej letky, dôstojník Charles Taylor. Hlasom, v ktorom sa zračil strach a údiv, hlásil veliteľ skupiny, že sa všetky prístroje zbláznili - nielen jeho vlastné, ale vo všetkých lietadlách prestali prístroje naraz fungovať.
“Akú máte polohu ?” pýtal sa radista.Taylor to nedokázal určiť. “Všetko je zlé, ” zakričal “stratili sme sa. Dokonca ani more nie je na správnom mieste!”
Radisti na základni boli týmto nepochopiteľným zvratom udalostí vydesený a ďalej žiadali Taylora, aby upresnil svoju polohu. Ale ako minúty ubiehali, Taylorov hlas začínal byť čím ďalej tým viac nekľudný a zmätený a jeho správy dávali čím ďalej menší zmysel. Podľa jednej verzie udalostí zneli jeho posledné slová ako varovanie: “Nechaj nás na pokoji, pre boha...” a potom sa rozhostilo ticho. Ale “oni” ho nenechali na pokoji. Keď došlo k prerušenie rádiového spojenia, bol k oblasti, v ktorej sa podľa veliteľa základne pravdepodobne letka č. 19 nachádzala, vyslaný hydroplán. Na základni vedeli, že ak sa mužom prihodilo čokoľvek, dojde im tiež zanedlho palivo a budú musieť núdzovo pristáť na mori. Sami záchranci sa však mali stať ďalšou obeťou trojuholníka. Akonáhle hydroplán dosiahol hranicu, ktorá určovala oblasť pátrania, zmizol z dosahu radaru a padol, spolu so svojou posádkou, ktorú tvorilo trinásť mužov, v zabudnutie.
Miesto posledného odpočinku letky č. 19 je dodnes neznáme.
Veľa svedectiev hovorí o neobyčajných javoch, ako je úplný výpadok palubných strojov, či pozorovanie zvláštnych podmorských svetiel. Záchranársky remorkér Good News sa v roku 1966 pri plavbe z Portorika do Fort Lauderdale ocitol v hustej hmle a otriasali ním nárazy vĺn. Kompas a všetky elktrické prístroje zlyhali. Keď sa lodi podarilo vyviaznuť zo záhadnej hmly, bolo krásne počasie, more pokojné a prístroje normálne fungovali. POdobná nepríjemnosť postihla v roku 1972 pilota Chucka Wakelyho počas letu medzi Bimini a Miami. Tvrdil, že krídla jeho lietadla boli zrazu priesvitné. O pár minút celú pilotovu kabínu zalialo zvláštne svetlo, lietadlo zmenilo smer a on nemohol nijako zasiahnuť. Zrazu sa svetlo stratilo a prístroje začali normálne fungovať. Spomeňme ešte prípad z roku 1975, keď sa na pobrežnej hliadkovej lodi Diligence, idúcej na pomoc horiacej nákladnej lodi, náhle a bez príčiny vyplo rádio. Posádka videla padať z oblohy záhadné zelené svetlá. Ani vyšetrovanie tohto prípadu neprinieslo racionálne vysvetlenie poruchy a neobyčajných svetelných javov.
Oblasť trojuholníka je jednou z dvoch na celom svete, kde sa prejavuje anomália v magnetickom poli. Všade inde kompasy ukazujú smerom k magnetickému pólu Zeme, len tu smerujú ku skutočnému - zemepisnému. Rozdiel je asi 20 stupňov. Druhou takouto oblasťou je more východne od Japonska. Tamojší rybári ho nazývajú Diablovo. Aj tam došlo k niekoľkým záhadným zmiznutiam.
Američania za možnú príčinu tragédií považujú aj pôsobenie Golfského prúdu, ktorý je v týchto miestach mimoriadne silný a spôsobuje nepredvídateľné zmeny počasia spojené s lokálnymi búrkami. Prúd je potom v dôsledku svojej sily schopný takmer okamžite zahladiť akékoľvek stopy po havárii.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára